Vincentíni
Združenie ZM
Liturgia
Fotogaléria
Videa
Časopis Pelikán
Farnosť Lučenec-Rúbanisko
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v našej farnosti
Po slávnosti Najsvätejšej Trojice bola v liturgickom kalendári slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (4. júna 2026). Ide o prikázaný sviatok. Je to mimoriadne krásna a vzácna slávnosť, kde si uctievame Eucharistiu, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri na Štvrtok Pánovej večere. Túto slávnosť sme oslávili aj v našom kostole Krista Kráľa na Rúbanisku.
Viera v skutočnú prítomnosť Krista v Oltárnej sviatosti bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami, na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe.
Ako uviedol v minulosti liturgista Štefan Fábry vo vysielaní Rádia LUMEN, významný podnet pre zavedenie slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ľudovo nazývaný aj Božie Telo, treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Lutychu / Liege v Belgicku/ z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Lutychu /Liége/, aby tento sviatok zaviedol. Z nariadenia biskupa sa prvýkrát slávil v jeho diecéze Liége v roku 1246. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Tento pápež Urban IV., ustanovil bulou Transiturus de hoc mundo / Chystám sa odísť z tohto sveta/ slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský. Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311 – 1312). Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch.
Pápež sv. Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť. Postupne sa na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.
Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Preto poznáme procesie: na sviatok Obetovania Pána, Palmovu (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď. Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. Nie je prekážkou, že Cirkev prebrala tento spôsob oslavy Boha. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov. Pápež Gregor Veľký zaviedol procesie na prosebné dni, ktoré sa už predtým konali v Gálii.
Popri sviatku Božieho Tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Bl. Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 sv. Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý v bule Transiturus de hoc mundopre písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv. Zároveň táto slávnosť rozvíja tajomstvo Eucharistie, ktorá sa síce slávi aj pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, ale jej slávnostnosť je trochu zahalená kontextom začínajúceho sa veľkonočného trojdnia a následného Veľkého piatku, ktorý nadväzuje na slávenie večernej omše v tento deň.
Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína v Oltárnej sviatosti.
Tradícia procesií tak sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.
Farnosť Mesto
Daruj 2% dane
JKS
Sväté písmo
Liturgický kalendár
Zaujímavé odkazy