Farnosť Rúbanisko

Vincentíni

Združenie ZM

Liturgia

Fotogaléria

Videa

Časopis Pelikán

Najnovšie články

Farnosť Lučenec-Rúbanisko

Farské oznamy 2026 - 43.týždeň

Kliknutím na obrázok sa oznamy zväčšia! Tento odkaz oznamy v PDF

Pozvanie na Rožňavskú novénu

Rožňavská diecéza pozýva na Rožňavskú novénu, ktorá sa uskutoční v dňoch 16. - 24. októbra 2026 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ale aj vo všetkých farnostiach diecézy.

Rožňavská novéna, ktorú zaviedol rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik Pastierskym listom 10.10. 2021 sa odvtedy koná každý rok v rovnakom termíne.

Každý deň novény prichádzajú osobitne zástupcovia jedného z deviatich dekanátov Rožňavskej diecézy. Dopoludnie v sobotu do Rožňavy putujú taktiež maďarsky hovoriaci veriaci a sv. omša sa slávi v maďarskom jazyku.

Mons. Stanislav Stolárik pri ustanovení Rožňavskej novény napísal: „Rožňavská Panna Mária pomáhala nášmu ľudu najmä pri pandémiách ešte pred vznikom diecézy. Preto pri každej Novéne jej chceme ďakovať za pomoc; chceme ju odprosiť za všetko, čím sme jej ublížili; chceme ju prosiť, aby nám vyprosila všetko, čo potrebujeme, aby sme svoj život prežili tak, aby sme raz a navždy boli s ňou v nebi. Radi sa neustále utiekajme pod jej ochranný plášť.“

Tohtoročná Novéna sa bude niesť v duchu prežívaného Jubilejného roka 250. výročia vzniku Rožňavskej diecézy a súvisí s mottom roka: „S vďačnosťou za minulosť – s nádejou pre budúcnosť“. Témy jednotlivých dní pomôžu prehĺbiť sa vo viere, v jej prežívaní v praktickom každodennom živote a využívaní prostriedkov milostí, ktoré nám ponúka Boh na našej životnej púti.

Sväté omše z Katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave budú každý deň v priamom prenose Rádia Lumen a TV LUX a online cez odkazy na www.burv.sk

Podrobný program je na priloženom plagáte.

Prihláška na 1. sv. prijímanie

Dokument na stiahnutie v docx

Galamba žije a túži žiť

Z Galamby, kde slávili sviatok sv. Františka a požehnaná bola aj pustovňa sv. Antona nás pozdravuje brat Filip Čierny OFM, gvardián kláštora.

Pokoj a dobro, ľudia Boží!

Toto je františkánsky pozdrav, ktorý bol teraz 4. októbra počas našej slávnosti sv. Františka na Galambe a rovnako počas požehnania pustovne sv. Antona na Galambe veľmi preferovaný. Od tých čias nám už viacerí ľudia písali svoje dozvuky a nezabudli v úvode alebo v závere svojej správy poznamenať „Pokoj a dobro“. Snáď toto sú tie dva základné atribúty, ktoré sme si v duši prenášali počas celej ťažkej rekonštrukcie vyhoretej pustovne z jesene 2024. Práve v takomto rozpoložení sme mohli prežiť nielen radosť z novej stavby ale aj radosť zo spoločenstva všetkých tých ľudí dobrej vôle, ktorí nás v nedeľu popoludní 4. októbra prišli povzbudiť svojou žiarivou prítomnosťou a vytvárať s nami spoločenstvo. Všade na zadnom dvore voňal guľáš a pivo ako keby sme boli v predvolebnej kampani. Ibaže my sme boli iba mimoriadne vďační za všetky Božie dobrodenia a nechceme zabúdať na jeho každodenné zázraky.

S láskavým pokojom a dobrom sme chceli a stále túžime zmeniť aspoň kúsok galambskej zeme, ktorý nám bol zverený a ďakujeme všetkým, ktorí boli pri tom.

Snáď osobitné poďakovanie patrí otcovi biskupovi Stanislavovi Stolárikovi, že napriek preplnenému víkendovému programu zavítal aj k nám. Tiež sme vďační aj Jankovi Bitšanskému, ktorý prišiel sťaby nunciov legát a predniesol nám aj jeho homíliu.

Pustovňa v interiéri ešte nie je dokončená ale aspoň máme vždy čo robiť aj o čom snívať. Nezabúdajte prosím, že máme filozofiu otvorených dverí, takže môže k nám ktokoľvek zavítať na vizitáciu pustovne aj mimo sviatočného času.

Mimoriadne ďakujeme všetkým, ktorí aj pred slávnosťou priložili ruky k novému dielu pustovne a tiež ďakujeme všetkým, ktorí počas celého dňa sv. Františka ponúkli ruky na službu pre druhých. Ste výborní ľudia a buďte požehnaní.

S františkánskym pozdravom

Pokoj a dobro!

Pozdravujú vás bratia františkáni aj všetci nadšenci pre Galambu.

Informovala: Lucia Spodniaková, dobrovoľník na Galambe

Foto: Fotogaléria

Kanonicka vizitácia v našej vincentínskej komunite.

9. septembra sme privítali v našej farnosti generálneho asistenta - P. Rafała Kopystynského, CM generálneho asistenta Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý k nám prichádza z Ríma v rámci dvojtýždňovej kanonickej vizitácie slovenských a českých komunít našej rehoľnej Spoločnosti. Sprevádza ho náš provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti P. Tomáš Brezáni, CM (9. a 10. septembra bude vizitovať našu komunitu v Lučenci, vizitácia sa koná 1 x za 10 rokov).

Viac vo FOTOGALÉRII

Narodeniny pátra Augustína

V stredu 29.7. oslávil náš P. Augustín Slaninka svoje 71. narodeniny a my mu k nim zo srdca prajeme pevné zdravie, hojné Božie požehnanie, veľa radosti a nevyčerpateľnú energiu pri uskutočňovaní všetkých krásnych nápadov, ktoré realizuje v našej farnosti.

Sme vďační, že ho Pán priviedol práve medzi nás.

Ďakujeme mu za jeho ochotu, obetavosť a všetko, čo spolu môžeme prežívať.

Nech mu Pán žehná na každom kroku.

Viac fotográfií je vo FOTOGALÉRII

Diecézna púť: Za sv. Jánom Nepomuckým

Naša Rožňavská diecéza prežíva výročie 250 rokov od založenia diecézy. Z iniciatívy otca biskupa Mons. Stanislava Stolárika sa uskutočnila diecézna púť do Českej republiky na miesta spojené so životom sv. Janá Nepomuckého, patróna našej diecézy. Program a informácie nájdete na plagáte.

Z oboch Lučenských farností sa zočastnilo 11 veriacich.

Ďalšie fotky z púte sú vo Fotogalérii

Viacej o uvedenej púti ja na stránke Rožňavskej diecézy

48. výročie kňazskej vysviacky

V pondelok o 22.6.2026 o 17.00 h pri svätej omši z príležitosti 48 výročia kňazskej vysviacky páter Augustín so svojimi spolužiakmi koncelebroval svätú omšu (jeden je biskup, druhý arcibiskup a ostatní deviati ešte žijúci kňazi).

Zdroj: www.tvlux.sk

Fotogaléria

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v našej farnosti

Po slávnosti Najsvätejšej Trojice bola v liturgickom kalendári slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (4. júna 2026). Ide o prikázaný sviatok. Je to mimoriadne krásna a vzácna slávnosť, kde si uctievame Eucharistiu, ktorú ustanovil Pán Ježiš pri Poslednej večeri na Štvrtok Pánovej večere. Túto slávnosť sme oslávili aj v našom kostole Krista Kráľa na Rúbanisku.

Viera v skutočnú prítomnosť Krista v Oltárnej sviatosti bola v 11. a 12. storočí napádaná rozličnými heretickými výhradami, na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v r. 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe.

Ako uviedol v minulosti liturgista Štefan Fábry vo vysielaní Rádia LUMEN, významný podnet pre zavedenie slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi ľudovo nazývaný aj Božie Telo, treba vidieť v opakujúcich sa videniach bl. Juliány z Lutychu / Liege v Belgicku/ z roku 1209, ktorá videla žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené tak, že v ročnom cykle liturgických sviatkov, chýba sviatok Eucharistie. Práve ona naliehala na svojho biskupa Róberta z Lutychu /Liége/, aby tento sviatok zaviedol. Z nariadenia biskupa sa prvýkrát slávil v jeho diecéze Liége v roku 1246. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Tento pápež Urban IV., ustanovil bulou Transiturus de hoc mundo / Chystám sa odísť z tohto sveta/ slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty na tento sviatok pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský. Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311 – 1312). Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámoch.

Pápež sv. Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť. Postupne sa na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých oslavujeme Krista Spasiteľa.

Tu je veľmi dôležité si uvedomiť, že procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Preto poznáme procesie: na sviatok Obetovania Pána, Palmovu (Kvetnú) nedeľu, v Nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania (v rámci slávenia Veľkonočnej vigílie alebo v samotnú nedeľu cez deň) na sv. Marka, Prosebné dni, Patrocínia, atď. Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy, pred ktorou kráľ Dávid dokonca tancoval na oslavu Boha. Nie je prekážkou, že Cirkev prebrala tento spôsob oslavy Boha. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. Tiež v tomto storočí sa konali v Jeruzaleme podľa výpovede pútničky Egérie iné procesie. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov. Pápež Gregor Veľký zaviedol procesie na prosebné dni, ktoré sa už predtým konali v Gálii.

Popri sviatku Božieho Tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Bl. Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 sv. Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý v bule Transiturus de hoc mundopre písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo ako aj jeho Krv. Zároveň táto slávnosť rozvíja tajomstvo Eucharistie, ktorá sa síce slávi aj pri večernej omši na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, ale jej slávnostnosť je trochu zahalená kontextom začínajúceho sa veľkonočného trojdnia a následného Veľkého piatku, ktorý nadväzuje na slávenie večernej omše v tento deň.

Slávenie tejto slávnosti v súčasnosti nám chce pripomínať veľké tajomstvo Kristovej lásky k nám. Každá svätá omša je vlastne obetou, pri ktorej sa premieňa chlieb na Kristovo Telo a víno na Kristovu Krv. Tak to chcel samotný Ježiš Kristus. Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi skutočne prítomnému pod spôsobom chleba a vína v Oltárnej sviatosti.

Tradícia procesií tak sprevádza aj jeden z najväčších cirkevných sviatkov, ľudovo nazývaný Božie telo, je zviditeľnením viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii, tajomstvo Ježišovho Tela a Krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno.

Fotogaléria (kliknuť na obrázok)

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi

Putovanie relikvií sv. Jána Nepomuckého a sv. Neita v našom dekanáte

Jedna z duchovných aktivít pri oslave Jubilea 250 rokov Rožňavskej diecézy, je aj putovanie relikvií sv. Jána Nepomuckého a sv. Neita po farnostiach diecézy. 16. 04. prichádzajú do nášho dekanátu Dolný Novohrad. Ponúkam rozpis, kde nájdete, kedy budú relikvie v ktorej farnosti - v našej farnosti Lučenec-Rúbanisko budú 04. – 05. 05. 2026.

Fotogaléria: