Vincentíni
Združenie ZM
Liturgia
Fotogaléria
Videa
Časopis Pelikán
Domov
Púť do Szentkútu
V Matranskej Svätej Studni (Mátraverebély-Szentkút, Novohradská župa, Maďarsko) sa dňa 17. júna 2017 uskutočnila púť slovensky hovoriacich veriacich tak z Maďarska, ako aj zo susednej Rožňavskej diecézy. Jednalo sa o prvú slovenskú púť na tomto národnom pútnickom mieste v Maďarsku.
Po privítaní a krátkom oboznámení sa s históriou pútnického miesta bratmi františkánmi nasledovala modlitba posvätného ruženca spolu s Mons. Stanislavom Stolárikom, rožňavským diecéznym biskupom. Počas modlitby ruženca sa zhoršilo počasie a začal padať jemný dážď. Z tohto dôvodu bola následne svätá omša slúžená vo vnútri baziliky.
Sv. omšu celebroval Mons.Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup spolu s bratmi františkánmi a asi s dvadsiatimi kňazmi so Slovenska. V úvode svojej homílie sa poďakoval bratom františkánom za možnosť zúčastniť sa tejto prvej slovenskej púte tu v Maďarsku a tým aj založením tejto peknej tradície do budúcnosti. Ďalej sa venoval v homílií k 100. výročiu Fatimy, jednotlivým zjaveniam sestry Lucie, podobne ako v Boľkovciach počas diecéznej púte rožňavskej diecézy minulý mesiac. Podrobne nás zoznámil aj s históriou a vznikom tradície piatich prvých sobôt, ale hlavne prvých deviatich sobôt, tak ako je to tohto roku v rožňavskej diecéze.
Niekoľko myšlienok z homílie biskupa:
Prvé soboty v mesiaci sú zasvätené zmiereniu a odproseniu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Už svätý Pius X. poskytol 3. júna 1912 za obvyklých podmienok plnomocné odpustky veriacim, ktorí si na prvú sobotu v mesiaci vykonajú odprosujúcu pobožnosť k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Je to splnenie jedného z prianí Panny Márie vo fatimských zjaveniach.
Dňa 10. decembra 1925 sa Panna Mária zjavila Lucii z Fatimy (v kláštore v Pontevedro) a povedala jej: „Pozri sa, dcéra moja, ako je moje Srdce obkľúčené tŕním. Nevďační ľudia ho ustavične prebodávajú rúhaním a chladnosťou. Aspoň ty sa pričiň, aby si ma potešila a oznám všetkým ľuďom, že pri smrti budem nablízku so všetkými milosťami, ktoré potrebujú ku spáse tým, ktorí si po päť po sebe nasledujúcich prvých sobôt v mesiaci vykonajú svätú spoveď, sväté prijímanie, pomodlia sa ruženec a venujú mi štvrťhodinku na zmierenie a budú pritom rozjímať o tajomstvách sv. ruženca.“
Dňa 15. augusta 1942 ukázal Spasiteľ Nepoškvrnené Srdce svojej Matky ctihodnej služobnici Božej, Konzoláte Betronovej so slovami: „Tak, ako som ja skrze Nepoškvrnené Srdce mojej Matky prišiel na svet, tak prídu duše skrze toto Srdce k môjmu Srdcu… Toto Srdce je prameňom mojich milostí, z ktorých prúdi život a posvätenie sveta. Ako mne dal Otec všetku moc na nebi i na zemi, tak vkladám víťaznú moc nad hriechom a svetom do Srdca mojej Nepoškvrnenej Matky. Dcéra moja, skrze Margitu Máriu Alacoque som dal svetu veľké prisľúbenia, ale pretože som vo svojej dobrote nekonečný a moje milosti sú nevyčerpateľné, teraz sľubujem ešte viac. Ak duše chcú, aby sa moje prisľúbenia naplnili, nech milujú a uctievajú Nepoškvrnené Srdce mojej Matky. To budú preukazovať tým, že budú skrze deväť po sebe nasledujúcich prvých sobôt v mesiaci (rovnako, ako pri pobožnosti devätich prvých piatkov) po kajúcej príprave prijímať moje Telo s úmyslom, aby uzmierovali moje Božské Srdce spojené s Nepoškvrneným Srdcom mojej Matky.“ Panna Mária žiadala prostredníctvom sestry Lucie z Fatimy päť sobôt, Spasiteľ však hovorí o deviatich. Sestre Konzoláte to odôvodnil takto: „Prosba mojej Matky o pobožnosť prvých päť sobôt je prejavom jej pokory, ktorú má aj v nebi, pretože sa necíti hodná rovnakej úcty. Moja prosba je však prejavom mojej lásky, ktorá nemôže zniesť, aby som dostal viac ako Tá, s ktorou sme v láske spojení.“
K týmto Spasiteľovým prisľúbeniam sa pripája ešte prisľúbenie Preblahoslavenej Panny, a to jej „veľké prisľúbenie“: „Každú prvú sobotu sa zatvárajú brány pekla: nikto nebude zatratený. Brány očistca sa otvárajú. Veľa duší príde do neba. To je dielo milosrdnej lásky môjho Syna, ktorou odmieňa tie duše, ktoré uctievajú moje Nepoškvrnené Srdce!“
Počas sv. omše vyšlo slniečko a tak sv. omša pokračovala slávnostnou procesiou s eucharistiu za kňazské povolania okolo baziliky a ukončená slávnostným požehnaním s eucharistiou.
Nasledovala prestávka na obed a následne modlitba loretánskych litánií s modlitbou zasvätenia sa Panne Márií. Záver púte nám spríjemnilo vystúpenie Slovenskej národnej skupiny zo Šámšonház.
Nakoniec sa veriaci pobrali domov naplnení božou prítomnosťou tohto pútnického miesta, dúfajúc že bude založená nová slovensko-maďarská tradícia tejto púte.
Fotogaléria z púte:
https://www.zonerama.com/jakubecweb/Album/3229104
Mátraverebély-Szentkút
SPIRITUALITA PÚTNICKÉHO MIESTA:
Pútnické miesto Szentkút už osem storočí nám pripomína skúsenosť, že sa tu nebo dotýka zeme, lebo v historickom čase - teda aj v súčasnosti - je možné okúsiť blízkosť Boha a jeho dobrotivosť. Toto miesto je preto brána nebies, kde sa nám dostáva to, čo sa vo Svätom písme tvrdí o poslednom súde: Pán Boh nám odpustí, živí a oslovuje nás: spoveď, svätá omša a kázeň. Toto posilňuje pútnika, aby sa odvrátil od svojich hriechov, aby objavil, že je súčasťou spoločenstva svätých, aby sa modlil za druhých, aby obnovil dôveru v Boha, v prípade potreby aby udal nový smer svojmu životu. A toto všetko je obklopené vrúcnou láskou cirkvi, svätých a Panny Márie.
PÚTNICKÁ TRADÍCIA:
Podľa tradície prvý prameň v tejto oblasti vyvrel po stope kopyta koňa svätého Ladislava, neskôr nemý mladý pastier v 13. storočí objavil prameň, ktorý sa dnes nazýva svätou studňou, a nachádza sa pri opornom múre vonkajšieho priestoru. Len čo sa mladý pastier napil vody, rečové schopnosti sa mu vrátili. Toto zázračné uzdravenie veriaci prisudzovali Panne Márii. V dôsledku toho sa začali aj púte a výstavba prvého kostola obce Mátraverebély. Prvá zmienka o kostole je z roku 1210, v roku 1258 dostal odpustkové výsady, ktoré boli cirkvou neskôr viackrát potvrdené a rozšírené. Oproti dnešnej bazilike na začiatku 18. storočia stála kalvárska kaplnka, bazilika bola postavená v polovici storočia. Vtedy bola vytvorená aj zázračná socha, ku ktorej prichádzali pútnici, aby svoje prosby a vďakyvzdanie zverili do materskej lásky Panny Márie. Oblečenia zázračnej sochy, ktoré sa menia v súlade s liturgickými sviatkami, sú dielami súčasnými. V roku 1970 pápež Pavol VI. povýšil tento pútnický kostol na baziliku minor. V jaskyniach pri Szentkúte, na úbočí nad pútnickým kostolom žili od 13. storočia pustovníci. Členovia františkánskej rehole sa na pútnickom mieste definitívne usadili v roku 1849, v roku 1950 však boli diktatúrou deportovaní a na toto významné miesto uctievania Panny Márie sa mohli vrátiť až v roku 1989.
Od roku 1990 sa postupne posilnila tradícia pešej púte. V súčasnosti na toto miesto prichádzajú procesiové skupiny pešo nielen z okolitých dedín, ale aj zo vzdialenosti niekoľko sto kilometrov. Z Karpatskej kotliny a z iných oblastí k nám prichádza ročne takmer dvestotisíc ľudí. Naše odpustkové miesto ako najvýznamnejšie rímskokatolícke pútnické miesto Maďarska vyhlásil kardinál - prímas Péter Erdó v roku 2006 v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie za národné pútnické miesto. V roku 2012 pútnické miesto sa stalo členom Rete Mariana, v roku 2016 bolo naše pútnické miesto afiliované bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Hlavná púť pútnického miesta Mátraverebély-Szentkút sa koná v najbližšiu nedeľu k sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Vďaka pomoci vlády Maďarska došlo v rokoch 2013-2015 ku komplexnej obnove pútnického miesta, ktoré tak poskytuje príležitosť, aby sme prostredníctvom tichého zahĺbenia, duchovných cvičení, programov farských spoločenstiev, konferencií a iných podujatí mohli objaviť Božiu dobrotivosť.
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
Vo štvrtok 15. júna 2017 sme v kostole Krista Kráľa tu na Rúbanisku slávili sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Svätú omšu o 18:00 hodine celebroval páter Vincent. Slávnostnú svätú omšu sme zakončili teoforickou procesiou so sviatosťou oltárnou a celá slávnosť bola ukončená eucharistickým požehnaním. Páter Vincent nám v homílii zdôraznil veľkosť tajomstva Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi a pobádal nás k veľkej radosti plynúcej z Pánovej blízkosti.
Farská púť na Moravu
Posledný májový víkend v skorých ranných hodinách 40 pútnikov z Lučenca, Mýtnej a Lovinobane vyrazilo na púť na Moravu pod vedením pátra Vincenta a Ferího Mihályho.
Najskôr sme navštívili „Svatý Kopeček u Olomouce“. Jedná sa o jedno z najznámejších pútnických miest v Českej republike. Po obhliadke okolia sme absolvovali v Bazilike Navštívenia Panny Márie sv.omšu, ktorú celebroval páter Vincent. Po sv. omši nás sprievodkyňa oboznámila s históriou pútnického miesta a baziliky.
Viac o pútnickom mieste je na stránke : http://www.svaty-kopecek.cz/bazilika
Následne sme absolvovali prehliadku historického centra Olomouca.
V podvečer sme sa presunuli do Velehradu, kde sme sa ubytovali v exercičnom dome Stojanov. Po chutnej večeri u sestričiek, každý absolvoval individuálny program väčšinou spojený s prehliadkou okolia.
Viac o Velehrade na:
http://www.farnostvelehrad.cz/dokument/Pruvodce-po-bazilice-49/
Ráno po raňajkách sme sa zúčastnili sv. omše v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda. Po sv. omši sme si mohli prezrieť lapidárium a katakomby pod bazilikou.
Po obede sme v modlitbe posvätného ruženca prešli časť Cyrilsko-metodskej cesty, ktorú lemuje 20 monumentov zastavení sv.ruženca.
Potom sme sa v nedeľu podvečer šťastne dopravili autobusom do Lučenca, s medzi zastávkou vo Zvolene-Strážach, kde sme sa posilnili už slovenskými špecialitami.
Myslím že púť splnila svoj duchovný cieľ, ako aj poznávací a kultúrny. Za duchovnú službu a doprovod ďakujeme Pátrovi Vincentovi, za sprevádzanie Ferkovi Mihályimu a za šťastný návrat pánu šoférovi zo SAD Lučenec.
Fotky z púte sú vo: FOTOGALÉRII
Mariánsky deň v Boľkovciach
Boľkovce sa stali „malou Fatimou.“
V sobotu 13. Mája 2017, v deň stého výročia fatimských zjavení, sa v Rožňavskej diecéze uskutočnil Mariánsky deň Rožňavskej diecézy, na ktorom sa zúčastnilo vyše 3000 veriacich. Bol to deň, v ktorom si celá diecéza uvedomovala, ako veľmi potrebuje ochranu našej Matky Panny Márie a mnohí pútnici zažili neuveriteľnú silu modlitby ruženca, v ktorom sa prosilo za kňazov, mladé rodiny, chorých i trpiacich, mládež i starších veriacich. Po modlitbe posvätného ruženca sa predstavili so svojim programom, venovaným Panne Márii, deti zo základných škôl v Dvorníkoch i Lučenci. Potom nasledovala slávnostná svätá omša. V tento deň sa v diecéze slávil aj Deň Rodiny. Otec biskup Mons. Stanislav Stolárik to zdôraznil aj vo svojej homílii, keď vyzdvihol potrebu modlitby ruženca vo všetkých rodinách. Všetkým nám pripomenul, že modlitba ruženca je nesmierne mocnou zbraňou proti úkladom diabla, ktorý zúri, keď sa ho ľudia modlia. Vyjadril svoju vďačnosť voči všetkým pútnikom, ktorí prišli zo všetkých kútov diecézy i celého Slovenska. A tak sa Boľkovce stali „malou Fatimou“. Po obednej prestávke program pokračoval vystúpením orchestrálneho zoskupenia z Brezna, ktorý predstavili spievaný životopis sv. Jána Pavla II. pod názvom Totus Tuus. Zakončenie programu sprevádzala aj tombola, v ktorej hlavnú cenu, letecký zájazd do Fatimy, získala farníčka z Málinca. Po Korunke Božieho Milosrdenstva sa ľudia so šatkami v rukách, ako to býva zvykom vo Fatime, lúčili s Pannou Máriou, keď sa putovná socha odnášala do ďalšej farnosti v diecéze. Pre mnohých prítomných, sa Boľkovce stali nielen „malou Fatimou“, ale miestom, kde sa Panna Mária dotkla sŕdc svojich verných deti, ktoré sa utiekajú pod jej materinský plášť.
Zdroj: Biskupský úrad Rožňava
Fotogaléria: TU
Mariánsky deň v Boľkovciach 13.5.2017
Bližšie informácie na : Biskupský úrad Rožňava
CELÁ DIECÉZA „PUTUJEME K PANNE MÁRII“
DO BOĽKOVIEC pri LUČENCI
Poďme spolu k Mame! Každé dieťa intuitívne beží k mame, keď ho niečo bolí, trápi, keď sa mu niečo stane. Či je 5-ročné, či už 35, alebo 50-ročné, mama si vždy chráni svoje dieťa. Ale dieťa musí jej ochranu aj prijať, musí k nej prísť. Inak je aj tá najlepšia mama bezmocná! Aj napriek tomu sa každá pozemská mama neustále modlí za svoje deti a svoje trápenia obetuje za nich. Naša nebeská Mama rovnako hľadá každú možnosť, ako nás osloviť a priviesť k Ježišovi. Tak to urobila i pred 100 rokmi vo Fatime. Pápež Pius XII. o Fatime povedal: „Posolstvo z Fatimy je najväčší Boží zásah cez Máriu do dejín Cirkvi a ľudstva od čias apoštolov!“
V posolstve Panna Mária pripomína nám veriacim zodpovednosť, aby sme jej pomáhali zachraňovať duše, ktoré by inak boli zatratené a tiež pripomína našu úlohu uzmierovať Boha:
Aj Ježiš, „Dobrý Pastier“, nás dnes vyzýva, aby sme si obliekli srdce Pastiera a vchádzali do ovčinca bránou, ktorou je On sám. Tri malé deti boli takisto pastierikmi, ktorí veľmi pozorne počúvali „krásnu pani“, keď im povedala: „Modlite sa, veľmi sa modlite a prinášajte obety za hriešnikov. Nezabúdajte, že mnoho duší je zatratených preto, lebo nemajú nikoho, kto by sa za ne modlil a obetoval.“ Pripomína to aj pápež Pius XII. vo svojej encyklike „Mystici corporis“: „Myslím na hroznú zodpovednosť, že nedostatočnou spoluprácou a nedostatočným nasadením z mojej strany môže byť niekto naveky zatratený!“ Biskup Pavol Mária Hnilica rád prirovnával orodovanie Panny Márie z Fatimy k príhovoru Abraháma, ktorý prosil Boha, aby ušetril Sodomu a Gomoru, keď sa v týchto hriešnych mestách nájde aspoň desať spravodlivých. Túto myšlienku spomenul biskup Hnilica v jednom osobnom rozhovore s Jánom Pavlom II. Pápež sa ho vtedy spontánne, ale s obavou spýtal: „Koľko spravodlivých by bolo treba dnes na záchranu sveta?“ Ako napísal básnik Charles Peguy:„Nesmieme zachraňovať iba seba, do domu nášho Otca sa musíme vrátiť spoločne. Veď čo by nám povedal, keby sme prišli jedni bez druhých?“
Vnímame vážnosť našej doby na všetkých úrovniach: politickej, hospodárskej, sociálnej i náboženskej. Nie je náhoda, že situácia vo svete je tak dramatická práve v roku storočnice Fatimy. Vo Fatime začala apokalyptická doba, ktorá teraz vrcholí. Mária nás chce a môže ochrániť pred drakom, pred hroziacim nebezpečenstvom a voviesť nás do celkom novej doby pokoja. Ale potrebuje na to našu spoluprácu. Jubileum storočnice Fatimy je teda nová šanca žiť jej posolstvá a tak získať pokoj: pokoj v duši každého z nás, pokoj v rodinách, v našej krajine, vo svete… Boh pre nás pripravil nádhernú budúcnosť, avšak záleží na nás, či prijmeme jeho ponuku, danú nám cez Pannu Máriu, alebo budeme niesť následky našej opačnej voľby.
Svätý otec Ján Pavol II. začal svoj list adresovaný biskupovi Fatimy pri príležitosti 80. výročia Fatimských zjavení slovami z Knihy zjavenia apoštola Jána: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ (Zjv 12,1). Znamená to, že vo Fatime sa napĺňajú slová Knihy zjavenia. Apokalyptická Žena zostúpila na zem. Mária prichádza ako mama medzi nás v čase, kedy ju najviac potrebujeme. Jej posolstvo zodpovedá evanjeliovému zvolaniu: „Obráťte sa a verte Evanjeliu!“ (Mk 1,15) Táto výzva nebola nikdy tak málo prijímaná, ako v našom storočí. Svätý pápež Ján Pavol II. už v roku 1982 vo Fatime povedal: „Prežívame najväčšiu krízu viery v Cirkvi od počiatku jej dejín a najväčší odpad od Evanjelia.“
Zároveň všetci dobre vieme, že stojíme pred hrozbou tretej svetovej vojny, ktorá môže rýchlo prerásť do celosvetovej katastrofy. My, kresťania sa však nemusíme a nemáme len bezmocne prizerať. Svätý otec Ján Pavol II. raz povedal, že „o osude ľudstva sa nerozhoduje v Berlíne, Washingtone, Moskve alebo Ríme. Dejiny sa nepíšu od stola politikov a mocných tohto sveta, ale tam, kde sa modlí a to predovšetkým v mariánskych svätyniach.“
Preto vás, drahí veriaci, chcem dnes vyzvať: poďme spolu k Mame! Ona sama počúvala Boží hlas, ktorý ju volal po mene a sama nás chce priviesť k bráne do ovčinca, aby sme sa skrze Ježiša dostali k dobrým pastvinám. Veď veríme v to, čo učil sv. Ján Chryzostom, že „človek, ktorý sa modlí, drží v rukách kormidlo dejín.“ Bl. Hyacinta povedala: „Mali by sme si vyprosiť pokoj od našej nebeskej Matky, pretože Boh ho zveril jej.“ A sestra Lucia to neskôr ako karmelitánka potvrdila: „Odkedy dala Panna Mária modlitbe ruženca takú veľkú moc, neexistuje už žiaden materiálny ani duchovný, žiaden národný ani medzinárodný problém, ktorý by sa nedal vyriešiť ružencom a našimi obetami.“
Fatimská výzva je jednoznačná: Na záchranu človeka a ľudstva pred sebazničením je nevyhnutné robiť to, čo nám káže Panna Mária. A jej požiadavky sú ľahké: modlitba posvätného ruženca a obeta za obrátenie hriešnikov, tiež ako vynáhrada za hriechy spôsobené jej Nepoškvrnenému Srdcu, zmierne sväté prijímanie na prvú sobotu v mesiaci a zasvätenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu. To všetko dokážu už deti! Blahoslavení František a Hyacinta a sestra Lucia sú toho príkladom.
Preto vás, drahí veriaci, chcem ešte raz v túto nedeľu Dobrého Pastiera, ako pastier Rožňavskej diecézy pozvať: poďme v tomto mariánskom mesiaci spolu k Mame! Mama je srdcom rodiny. Ak chýba mama, je to pre rodinu ťažké. Preto ak postavíme Máriu do nášho stredu a zhromaždíme sa okolo nej ako jej deti, dáme jej šancu, aby sa mohla aj prejaviť ako milujúca Mama a konať tak, že nás nasmeruje na správnu cestu, poukáže na nebezpečenstvá, môže nás upozorniť, varovať… Dajme na jej slová! Celé posolstvo fatimskej Panny Márie je potrebné chápať vo svetle Máriinej materinskej lásky k nám. Ona aj do našej doby opäť opakuje prísľub: „Ale nakoniec zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce!“ Fatima je ponuka, ale pre nás veriacich je zároveň záväzkom!
Áno, Panna Mária, Žena z Knihy Genezis a Apokalypsy, je našou Mamou. Miluje všetky svoje deti, aj tie, ktoré jej materinskú lásku ešte nepoznajú, ale aj tie, ktoré o nej nechcú nič vedieť. Poďme sa modliť k našej Mame a spolu s ňou prosiť za naše rodiny, ktoré sú vystavené tlaku a pokušeniam zlého, modliť sa za náš národ, ktorý má byť príkladom v láske k Matke Božej. Dnes v nedeľu Dobrého pastiera, i v Boľkovciach, sa zvlášť modlíme za terajších i budúcich kňazov. Ale najskôr prosme Pána, aby sme lepšie porozumeli, ako veľmi ich potrebujeme a akú dôležitú službu vykonávajú v dnešnom svete. Až potom pochopíme, že prosíme, aby boli dobrí pastieri podľa Ježišovho i Máriinho Srdca.
Utiekajme sa spoločne pod Máriinu ochranu v každom čase, prosme za celý svet, ktorý stojí pred hrozbou celosvetového konfliktu. Nech je naše modlitbové stretnutie 13. mája v Boľkovciach znamením pokoja, ktorý ako sme počuli, bol zverený do rúk Božej Matky. Príďte ako pútnici z každej farnosti spolu so svojimi kňazmi. Nezáleží na veku, postavení, ani na rodnom jazyku. Je nás veľa, ale všetci máme len jednu Mamu. Pred 100 rokmi pripravilo nebo vo Fatime zázrak „tancujúceho slnka“. V Boľkovciach nám Mária pripravila zvláštne oslovenie a povzbudenie – duchovný zázrak v srdci každého z nás.
Prijmime pozvanie Panny Márie, príďme do Boľkoviec všetci a prispejme k tomu, aby sa svet v ktorom žijeme, stal miestom hlbokej viery, živej nádeje a milosrdnej lásky!
Na stretnutie s Pannou Máriou, Mamou nás všetkých, sa teší a vám žehná
+ Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
Pastiersky list rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania
VIDELA SOM PÁNA
Zaujímavou sprievodkyňou veľkonočného času je Mária Magdaléna, ktorá sa vyznáva i priznáva k nevšednej skúsenosti: „Videla som Pána.“ (Jn 20, 18). Koľko nadšenia a presvedčivosti bolo v svedectve tejto ženy! Šokovaní apoštoli len ťažko prijímali svedectvo tej, o ktorej ešte nedávno počúvali nie veľmi lichotivé správy. Avšak stretnutie so Zmŕtvychvstalým Kristom bolo pre Máriu Magdalénu tak silným zážitkom, že sa už nedívala späť, ani nešpekulovala nad špekuláciami iných. Jednoducho udalosť stretnutia s Kristom prežívala tak silno, že si ju nemohla nechať len pre seba.
Človek súčasnej doby, ktorý vie, ale veľakrát i nevie, o čom je Veľká noc, môže po zachytení základnej informácie o podivuhodnom Kristovom zmŕtvychvstaní reagovať nedôverčivo. Zmŕtvychvstanie? Nie snáď reinkarnácia? Predsa hovoriť o reinkarnácii sa dnes „nosí“. Alebo uveriť všetkým popieračom tejto udalosti?
Komu teda uveriť? Márii Magdaléne, alebo tým, ktorí spochybňovali a spochybňujú správu o Pánovom zmŕtvychvstaní? Pomôžme si príkladom katechétky, ktorá sa opýtala detí na hodine náboženstva, či zaregistrovali, že naša Zem je elipsa. Keďže sa dotkla témy, ktorú sa deti práve učili na inej hodine, okamžite reagovali a prejavili svoj nesúhlas. Predbiehali sa v predkladaní argumentov a citovaní učebnice i učiteľky, ktorá im hovorila o „okrúhlej“ planéte Zem. Keď verva detí neutíchala a skôr gradovala, katechétka sa opýtala žiaka, ktorý bol najviac proti elipsovitej podobe Zeme: „A videl si na vlastné oči, aká je zem?“ Otázka žiaka trocha zmrazila, ale pohotovo odpovedal: „Ja som nevidel, ale kozmonauti videli a urobili aj fotky“.
Prvá časť chlapcovej odpovede by teda riešila svedectvo Márie Magdalény, ktorá „videla Pána“. Ale prečo neurobila fotku? Z jednoduchého dôvodu: lebo ešte neboli fotoaparáty. Ale ona “fotku“, presnejšie povedané Ježišov „obraz“, od tejto chvíle ešte istejšie nosila vo svojom srdci a ešte dôslednejšie sa usilovala žiť podľa toho, čo Ježiš učil. Apoštoli, ktorí sa pri Ježišovom zatknutí poskrývali, vo chvíli keď aj oni stretli zmŕtvychvstalého Krista, stali sa odvážnymi a po celom vtedajšom svete rozšírili Kristovo evanjelium. A to aj za cenu mučeníckej smrti (okrem sv. Jána). Koľkí ďalší mučeníci, ktorých trhala divá zver alebo boli pribíjaní na kríž, či inakšie prejavili hrdinstvo svojej vernosti, dokázali, že aj oni stretli vo svojom živote zmŕtvychvstalého Krista. Ak by ho nestretli ako toho, ktorý zvíťazil nad smrťou, tak ako to povedal sv. Pavol, apoštol národov, žiadne naše namáhanie by nemalo zmysel (porov. 1 Kor 15, 14). A už vôbec nie sa ešte pre Krista obetovať a zomierať.
Ježiš Kristus sa ukázal Márii Magdaléne a potom ešte mnohým ďalším (pozri Skutky apoštolov) a jasne potvrdil všetko, čo nás učil o terajšom živote i o živote po smrti. Je veľkým darom, ak toľkí ľudia i dnes hovoria: „videl/a som Pána“ a Kristov obraz nosia nielen vo svojom srdci, ale vidieť to aj na ich skutkoch.
Chceme počas týchto veľkonočných sviatkov „uvidieť“ Pána? Alebo sa bojíme, že ak by sa tak stalo, museli by sme veľa alebo aspoň niečo zmeniť vo svojom živote? Ak je tak, potom nehľadáme pravdu! Potom sa v živote necháme unášať a každú chvíľu sme iní, ale najmä: utekáme od každej zodpovednosti a obety.
Veľkonočné tajomstvo je v Roku Fatimy posilnené všetkým, čo povedala Panna Mária pred sto rokmi trom malým deťom na spomenutom mieste. Ak by nebolo svedectva Márie Magdalény o tom, že „videla Pána“ a svedectva toľkých ďalších svedkov, nemohli by sme porozumieť ani stretnutiu Panny Márie s Františkom, Hyacintou a Luciou. Tak ako pri stretnutí Magdalény so zmŕtvychvstalým Kristom nešlo len o náhodné stretnutie, tak isto to platí aj o stretnutí fatimských detí s Pannou Máriou. Jedno i druhé stretnutie je potvrdením pravosti posolstva z neba. Pri prvom stretnutí potvrdzuje posolstvo priamo zmŕtvychvstalý Kristus, pri druhom je svedkom jeho Matka. V svedectve o pravosti posolstva z neba pokračujú fatimské deti. Samy prežívali pôst, ukladali si rôzne skutky sebazapierania, modlili sa a konali pokánie za obrátenie hriešnikov. Dali príklad „zástupnej modlitby a obety“, ktorým napodobňovali Ježiša Krista, ktorý netrpel a nezomrel kvôli sebe, ale za nás!
Blahoslavená Hyacinta chcela byť poslušná slovám Panny Márie, že sa majú modliť ruženec a prinášať obety za obrátenie hriešnikov. No nevedela, ako to má robiť. Ako prvé napadlo deťom, že svoju desiatu rozdajú ovečkám a ony samy mali deň pôstu. Inokedy dali svoje jedlo chudobným deťom, o ktorých vedeli, že chodievajú žobrať. Namiesto toho Lucia, František a Hyacinta obedovali horké bukvice, korienky rastlín, hríby alebo šišky zo stromov a tento pôst obetovali za obrátenie hriešnikov. Zriekli sa hrozna, fíg, alebo dokonca vody, napriek horúčave, ktorá trápi Portugalsko v letných mesiacoch. Keď blahoslavená Hyacinta prinášala nejakú obetu, okrem hriešnikov mala vždy na mysli aj Svätého Otca. A hoci mala veľkú záľubu v tanci, aj ten celkom obetovala Pánovi Ježišovi. Sestra Lucia spomína na posledné obdobie života Hyacinty: Pýtala som sa jej, či veľa trpí. „Áno, ale všetko obetujem za hriešnikov a ako zmierne zadosťučinenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“ Potom s nadšením hovorila o Pánu Ježišovi a Panne Márii a povedala: „Tak rada trpím z lásky k nim, aby som im urobila radosť! Oni majú veľmi radi tých, ktorí trpia za obrátenie hriešnikov.“
Panna Mária pripravila Hyacintu na to, že zomrie celkom sama v nemocnici v Lisabone, čo bolo pre toto malé dievčatko veľmi ťažké. Často hovorievala: „Ježišu, teraz môžeš obrátiť veľa hriešnikov, pretože táto obeta mi je veľmi ťažká.“ „Ako máme prinášať obete?“ – spýtala sa Lucia anjela pri jeho druhom zjavení. „Prinášajte Bohu ako obetu všetko, čo môžete, na zmierenie za hriechy, ktoré Boha zraňujú, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Privolávajte tak mier do vašej vlasti. Ja som anjel strážny Portugalska. Predovšetkým prijmite a odovzdane neste utrpenie, ktoré na vás Pán zošle.”
Dnešná veľkonočná nedeľa je i dňom modlitieb za našu diecézu; za duchovné povolania a prehĺbenie náboženského života i za diecézneho biskupa. Zmŕtvychvstalý Kristus v nás posilňuje dôveru, že naše modlitby majú zmysel. Nie sú zbytočné! Lebo i Ježišovo utrpenie a smrť mali zmysel a neboli zbytočné. Pomohli nám uvidieť dôstojnosť pozemského života a záchranu pre večnosť. I naše spoločné modlitby môžu vyprosiť obnovený život viery v našej diecéze. A ak sa nám zdá, že nároky života sú príliš ťažké, spomeňme si i v tomto veľkonočnom čase hojnosti na Ježišovo utrpenie; na otvorenosť fatimských detí prijať utrpenie a obetu vo svojom živote za obrátenie iných, lebo ako napísal sv. Pavol: „utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou…“ (Rim 8, 18).
A tak si nielen zaprajme, ale aj navzájom vyprosujme v modlitbe – aby sme zmŕtvychvstalého Krista, ktorý predtým hrozne trpel a zomrel na kríži, počas Veľkej noci „uvideli“ aj my, každý jeden, aby sme sa nechali ním preniknúť, lebo len vtedy porozumieme, že stretnúť sa s Kristom, neznamená stretnúť sa s nejakým strašiakom, ktorý nás chce obrať o všetky radosti života, ale stretnúť sa s Kristom znamená – nájsť najväčšiu radosť života. Iba tak zachytíme a porozumieme posolstvo Veľkej noci v Roku Fatimy a to, aby Fatimské posolstvo bolo viditeľné v našej modlitbe a v pokání za seba a za obrátenie hriešnikov i v prehĺbení mariánskej úcty.
Milí bratia a sestry, prajem vám všetkým nádherné prežitie veľkonočných sviatkov, ktoré majú svoju krásu aj v Kristovom utrpení. Buďme citliví na bolesti našich čias, či už tie osobné, alebo tie, ktoré sa dotýkajú sveta, v ktorom žijeme a obetujme všetky skutky nábožnosti za seba navzájom, kvôli nášmu obráteniu v tomto živote i kvôli dosiahnutiu nášho večného života. Tak uvidíme Pána spolu s Máriou Magdalénou v jeho plnosti i v utrpení i v oslávení.
Aby sme ako Mária Magdaléna, aj my vedeli svedčiť o Ježišovi v dnešnom svete nadšene a presvedčivo. A ako fatimské deti, aby sme i my brali veľmi vážne potrebu záchrany toľkých ľudí, ktorí potrebujú robiť pokánie, ľutovať svoje hriechy a znova sa vrátiť k Bohu. Chceme robiť všetko preto, aby sme im to vyprosili svojimi modlitbami a obetami.
Žehná vám a radosť zo slávenia veľkonočných sviatkov žičí
Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup
Veľkonočné trojdnie
Zelený štvrtok
Tento deň sa slávi na pamiatku Pánovej poslednej večere. Biblický výjav poslednej večere je dobre známy vďaka rovnomennej slávnej nástennej maľbe Leonarda da Vinciho na čelnej stene refektária Kostola Santa Maria delle Grazie v talianskom Miláne. Zelený štvrtok je aj dňom ustanovenia Oltárnej Sviatosti a deň vysviacky apoštolov za kňazov. Okrem toho sa Kristus v tento deň po večeri odobral do Getsemanskej záhrady, kde sa potil krvou v predzvesti Judášovej zrady.
Obrady Zeleného štvrtka tak obsahujú viacero symbolov. Už dopoludnia sú v biskupských chrámoch posvätené oleje chorých, birmovancov (krizma) a krstencov. V poučnej a obradnej modlitebnej knihe Andreja Radlinského Nábožné výlevy z roku 1945 sa uvádza, že pri svätení olejov stojí okolo biskupa dvanásť kňazov v omšových šatách, sedem diakonov a sedem subdiakonov v bielych dalmatikách. Kňazi symbolizujú dvanásť Kristových apoštolov pri poslednej večeri. Na oleje, ktoré sú predmetom svätenia, sa používa iba olivový olej. Do krizmy sa ešte primiešava balzam, ktorým sa telesné rany hoja a telo posilňuje. Lebo ako sa v minulosti zápasníci natierali olejom pred zápasom a bojom, aby boli silnejší a pružnejší, tak veriacich sviatosťami posilňuje Duch Svätý v duchovných bojoch.
Na Zelený štvrtok v katolíckych kostoloch počas spevu Glória mohutne zaznejú zvony a organ, aby až do Glória Bielej soboty "odišli do Ríma". To znamená, že zvony a organ na tento čas úplne stíchnu a spieva sa bez doprovodu akýchkoľvek hudobných nástrojov. Namiesto zvonov tak znejú iba drevené rapkáče a klopadlá. Toto mlčanie nástrojov a zvonov je vyjadrením smútku nad umučením Ježiša Krista i symbolom strachu apoštolov, ktorí sa zľaknutí ukryli a zmĺkli ako zviazané zvony.
Keďže sa sv. omša v tento deň svätí v bielom (symbol svetla, čistoty, dokonalosti, ale aj radosti, oslavy), aj oltárny kríž sa zastieral bielym závojom. Po omši sa závoj vymení za fialový (v minulosti čierny). V každej farnosti alebo v biskupskom chráme sa slúži len jedna omša, aj keď je tam prítomných viac kňazov. Je to na pamiatku, že Kristus pri poslednej večeri sám podával apoštolom premenený chlieb a víno.
Donedávna umývanie nôh po Ježišovom príklade, ktorý pri Poslednej večeri pred ustanovením Oltárnej Sviatosti umyl a pobozkal nohy apoštolom na znak svojej lásky a poníženosti, počas liturgie Zeleného štvrtku umýval nohy pápež 13 kňazom a biskupi 13 klerikom. V súčasnosti sa tento obrad praktizuje nielen v biskupských, ale aj vo farských kostoloch. Farský kňaz alebo biskup si opášu bielu zásteru, v rukách majú kanvicu s vodou a uterák, a tak symbolicky rad zaradom umyjú vybraným prítomným nohy. Obrad umývania nôh pochádza od sv. Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť chudobných. Raz sa pri tom vraj zjavil aj trinásty chudobný, čo sa odvtedy začalo chápať ako symbol, že kto pohostí chudobného, hostí samého Krista.
Keďže Kristus bol vojakmi násilne odvlečený z kruhu apoštolov a ostatných svojich nasledovníkov, na pamiatku toho sa na Zelený štvrtok po sv. omši odnáša Oltárna Sviatosť do bočnej kaplnky alebo bočného oltára. Z hlavného oltára poskladá kňaz všetky predmety a plachty; oltáre tak ostávajú spustošené ako Kristus, keď po jeho smrti si delili jeho šaty a o jeho plášť hádzali kocky (Psa 22, 19). Zahasí sa aj večné svetlo a Bohostánok ostáva prázdny a otvorený aj na Veľký piatok. Pred prázdnym Bohostánkom sa veriaci neukláňajú. Prázdne – bez svätenej vody – sú potom aj sväteničky pri vstupe do kostolov. Odhalenie oltárov zvané aj zrabovanie oltárov naznačuje, že až do Bielej soboty nebude na nich slúžená sv. omša. V minulosti po tom niektorí veriaci odchádzali na krížne cesty a tam sa ešte modlili.
< !-- JoomlaWorks "Simple Image Gallery Pro" Plugin (v2.6.0) starts here -->
https://rubanisko.fara.sk/index.php?start=135#sigProGalleria75be7d8a5e
Milí naši duchovní otcovia, páter Vincent, páter Ján a náš milý bohoslovec Dominik.
V tento deň ustanovenia Eucharistie a sviatosti kňazstva, dovoľte nám v mene nášho farského spoločenstva chváliť Pána a Vám sa poďakovať za Vašu obetavosť a neúnavné vysluhovanie sviatosti zmierenia, za Vašu trpezlivosť a lásku k všetkým veriacim.
Nech Pán zachová Vaše posvätné ruky, ktoré sa dotýkajú Najsvätejšieho Kristovho Tela bez poškvrny, Vaše pery ktoré sa zvlažujú predrahou Kristovou krvou, nech Pán zachová Vaše srdcia v ktorých je vtlačená pečať svätého kňazstva, aby premieňali naše srdcia ako premieňajú chlieb a víno.
Nech Vás žehná Pán a Matka Božia ochraňuje, to Vám želajú Vaši veriaci.
Veľký piatok
Je pamätným dňom smrti Ježiša Krista na kríži na jeruzalemskej Golgote. Na Veľký piatok dodržiavajú veriaci prísny pôst, lebo ani Kristus po poslednej večeri nejedol a nepil.
Veľký piatok je jediný deň v roku, keď sa v Cirkvi neslúži ani jedna sv. omša. Omša je vždy radostnou udalosťou, no Veľký piatok je dňom veľkého smútku. Kňazi a veriaci iba prijímajú Sviatosť Oltárnu, z toho dôvodu sa tieto obrady nazývajú predposvätnou omšou. Kríž bol v minulosti zahalený čiernym, v súčasnosti fialovým závojom. Fialová farba symbolizuje smútok a utrpenie podobne ako čierna. Bohostánok je na Veľký piatok prázdny, večné svetlo nad ním je zhasnuté, sväteničky pri vstupe do kostola prázdne, suché. Kňaz vojde do presbytária na znamenie drevenej klopačky. Ľahne si na dlážku dolu tvárou a chvíľu tak zotrvá (v minulosti líhal kňaz na oltárne stupne). Tento úkon symbolizuje ľudstvo v bahne hriechov.
Rúcho kňaza je červené a symbolizuje Kristovu krv vyliatu za spasenie hriešnikov.
Podobne ako na Kvetnú nedeľu sa aj v tento deň spievajú pašie, no sú obsiahlejšie, o výjavoch umučenia Ježiša Krista vypovedajú podrobnejšie. Potom nasleduje odhalenie a uctenie kríža.
V minulosti na Veľký piatok veriaci nedostávali sv. prijímanie, iba smrteľne chorí.
Neoddeliteľnou súčasťou obradov Veľkého piatku je Boží hrob, miesto, kde sa veriaci až do obradov Bielej soboty chodia pokloniť krížu. V minulosti pri Božom hrobe držali čestnú stráž spravidla hasiči v uniformách. V období socializmu tento zvyk takmer vo všetkých farnostiach vymizol. Tradícia čestnej stráže hasičov v uniformách pri Božom hrobe sa v niektorých lokalitách po roku 1989 obnovila, alebo stráž držia miništranti. Je to na pamiatku toho, že Kristov hrob strážili vojaci, aby jeho telo nikto neukradol. Pobožnosť poklony pri Božom hrobe (podobne ako obrad Vzkriesenia na Bielu sobotu) sa v katolíckych kostoloch nekoná po celom svete, iba v strednej Európe.
Jedni veriaci už pomaly odchádzali domov a iní ešte v mĺkvom rozjímaní zotrvávali pri Božom hrobe. Mužské hlasy sa vysoko niesli kostolným éterom a zvláštne ho zapĺňali. Sú to kňazské hodinky, teda modlitba kňazov z breviára, ktoré na Veľký piatok volali "tmavé hodinky". Tieto žalmové spevy sú výňatky z plaču proroka Jeremiáša nad spustošením Jeruzalema. Preto ten názov Lamentácie alebo Nariekanie Jeremiášovo.
< !-- JoomlaWorks "Simple Image Gallery Pro" Plugin (v2.6.0) starts here -->
https://rubanisko.fara.sk/index.php?start=135#sigProGalleria7a5778f9e7
Biela sobota
Obrady Bielej soboty sú z obradov každého cirkevného roka časovo najdlhšie. Konajú sa vždy po západe slnka len vo farských, nie filiálnych kostoloch. Začínajú vonku svätením ohňa na vopred pripravenom malom ohnisku kostolného dvora. Ľudovo sa tento obrad nazýva "pálenie Judáša" (ohňom večného zatratenia za zradu Pána Ježiša).
Bielosobotný obradný oheň sa zapaľuje zakresaním iskry do suchého práchna. Kňaz oheň najprv posvätí modlitbou a svätenou vodou, potom z neho vezme žeravé uhlíky do kadidla a ním ešte oheň okiadza. Tento oheň, ktorým potom zapália aj veľkonočnú sviecu Paschal, symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista.
"Kristus - Svetlo sveta" spieva kňaz na trikrát počas vchádzania do tmavého chrámu. Za každým razom tohto zvolania sa rozsvieti jedna chrámová časť, aby po treťom zvolaní boli priestory kostola úplne rozsvietené. Do sviece Paschal alebo u nás ľudovo zvanej Paškál, počas jej svätenia pred oltárom zapichuje kňaz na vyznačených miestach päť posvätených tymiánových hrudiek zvaných Kristove rany. Táto svieca je od tejto chvíle počas celého veľkonočného obdobia postavená pred oltárom na osobitnom svietniku.
Ďalším významným obradom Bielej soboty je svätenie krstnej vody a spievanie litánií všetkých svätých.
Počas omšového Glória po odmĺknutí od Zeleného štvrtku sa znovu naplno rozoznejú organ a zvony. Bielosobotná sv. omša končí obradom Vzkriesenia a procesiou kňaza, miništrantov i veriacich okolo kostola.
< !-- JoomlaWorks "Simple Image Gallery Pro" Plugin (v2.6.0) starts here -->
https://rubanisko.fara.sk/index.php?start=135#sigProGalleria230449a876
Týždeň modlitieb za TV LUX
Prosby za Televíziu LUX:
- Úlohou médií je spájať ľudí po celom svete. Pane daj, aby katolícke médiá na Slovensku prispievali k budovaniu komunity zrelých kresťanov pripravených žiť podľa tvojej vôle.
- Byť svetlom sveta je povolaním každého kresťana. Pane, osobitne ťa prosíme za všetkých, ktorí tvoria a pripravujú program a vysielanie TV LUX, aby si ich požehnával v ich práci a aby si ich inšpiroval svojím Svätým Duchom.
- Všetci pokrstení sú povolaní hlásať Evanjelium svojím príkladom. Pane, prosíme ťa za nás samých, aby sme podporovali hlásanie evanjelia prostredníctvom Televízie LUX a ostatných katolíckych médií.
Jubileum Jána Meľucha
Vo štvrtok 23. marca 2017 sa dožil krásneho životného jubilea – svojich 60. narodenín náš kaplán páter Ján Meľuch, CM. Pri tejto príležitosti navštívil farnosť Rúbanisko aj provinciál Vincentínov na Slovensku páter Jaroslav Jaššo, CM, ktorý zároveň celebroval večernú svätú omšu. Spolu s ním sa na sv. omši zúčastnil aj páter John z Chicaga (USA).
Všetci prítomní kňazi i veriaci zaželali pátrovi Jánovi do ďalších rokov pevné zdravie, veľa Božích milostí a hojné Božie požehnanie.
František Mihály
Fotografie vo FOTOGALÉRII
Farnosť Mesto
Daruj 2% dane
JKS
Sväté písmo
Liturgický kalendár
Zaujímavé odkazy