Púť  do  Szentkútu

     V Matranskej Svätej Studni (Mátraverebély-Szentkút, Novohradská župa, Maďarsko) sa  dňa 17. júna 2017 uskutočnila púť slovensky hovoriacich veriacich tak z Maďarska, ako aj zo susednej Rožňavskej diecézy. Jednalo sa o prvú slovenskú púť na tomto národnom pútnickom mieste v Maďarsku.

     Po privítaní a krátkom oboznámení sa s históriou pútnického miesta bratmi františkánmi nasledovala modlitba posvätného ruženca spolu s Mons. Stanislavom Stolárikom, rožňavským diecéznym biskupom. Počas modlitby ruženca sa zhoršilo počasie a začal padať jemný dážď. Z tohto dôvodu bola následne svätá omša slúžená vo vnútri baziliky.

      Sv. omšu celebroval Mons.Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup spolu s bratmi františkánmi a asi s dvadsiatimi kňazmi so Slovenska. V úvode svojej homílie sa poďakoval bratom františkánom za možnosť zúčastniť sa tejto prvej slovenskej púte tu v Maďarsku a tým aj založením tejto peknej tradície do budúcnosti. Ďalej sa venoval v homílií k 100. výročiu Fatimy, jednotlivým zjaveniam sestry Lucie, podobne ako v Boľkovciach počas diecéznej púte rožňavskej diecézy minulý mesiac. Podrobne nás zoznámil aj s históriou a vznikom tradície piatich prvých sobôt, ale hlavne prvých deviatich sobôt, tak ako je to tohto roku v rožňavskej diecéze.

Niekoľko myšlienok z homílie biskupa:

     Prvé soboty v mesiaci sú zasvätené zmiereniu a odproseniu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Už svätý Pius X. poskytol 3. júna 1912 za obvyklých podmienok plnomocné odpustky veriacim, ktorí si na prvú sobotu v mesiaci vykonajú odprosujúcu pobožnosť k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Je to splnenie jedného z prianí Panny Márie vo fatimských zjaveniach.

     Dňa 10. decembra 1925 sa Panna Mária zjavila Lucii z Fatimy (v kláštore v Pontevedro) a povedala jej: „Pozri sa, dcéra moja, ako je moje Srdce obkľúčené tŕním. Nevďační ľudia ho ustavične prebodávajú rúhaním a chladnosťou. Aspoň ty sa pričiň, aby si ma potešila a oznám všetkým ľuďom, že pri smrti budem nablízku so všetkými milosťami, ktoré potrebujú ku spáse tým, ktorí si po päť po sebe nasledujúcich prvých sobôt v mesiaci vykonajú svätú spoveď, sväté prijímanie, pomodlia sa ruženec a venujú mi štvrťhodinku na zmierenie a budú pritom rozjímať o tajomstvách sv. ruženca.“

      Dňa 15. augusta 1942 ukázal Spasiteľ Nepoškvrnené Srdce svojej Matky ctihodnej služobnici Božej, Konzoláte Betronovej so slovami: „Tak, ako som ja skrze Nepoškvrnené Srdce mojej Matky prišiel na svet, tak prídu duše skrze toto Srdce k môjmu Srdcu… Toto Srdce je prameňom mojich milostí, z ktorých prúdi život a posvätenie sveta. Ako mne dal Otec všetku moc na nebi i na zemi, tak vkladám víťaznú moc nad hriechom a svetom do Srdca mojej Nepoškvrnenej Matky. Dcéra moja, skrze Margitu Máriu Alacoque som dal svetu veľké prisľúbenia, ale pretože som vo svojej dobrote nekonečný a moje milosti sú nevyčerpateľné, teraz sľubujem ešte viac. Ak duše chcú, aby sa moje prisľúbenia naplnili, nech milujú a uctievajú Nepoškvrnené Srdce mojej Matky. To budú preukazovať tým, že budú skrze deväť po sebe nasledujúcich prvých sobôt v mesiaci (rovnako, ako pri pobožnosti devätich prvých piatkov) po kajúcej príprave prijímať moje Telo s úmyslom, aby uzmierovali moje Božské Srdce spojené s Nepoškvrneným Srdcom mojej Matky.“ Panna Mária žiadala prostredníctvom sestry Lucie z Fatimy päť sobôt, Spasiteľ však hovorí o deviatich. Sestre Konzoláte to odôvodnil takto: „Prosba mojej Matky o pobožnosť prvých päť sobôt je prejavom jej pokory, ktorú má aj v nebi, pretože sa necíti hodná rovnakej úcty. Moja prosba je však prejavom mojej lásky, ktorá nemôže zniesť, aby som dostal viac ako Tá, s ktorou sme v láske spojení.“

     K týmto Spasiteľovým prisľúbeniam sa pripája ešte prisľúbenie Preblahoslavenej Panny, a to jej „veľké prisľúbenie“:  „Každú prvú sobotu sa zatvárajú brány pekla: nikto nebude zatratený. Brány očistca sa otvárajú. Veľa duší príde do neba. To je dielo milosrdnej lásky môjho Syna, ktorou odmieňa tie duše, ktoré uctievajú moje Nepoškvrnené Srdce!“

     Počas sv. omše vyšlo slniečko a tak sv. omša pokračovala slávnostnou procesiou s eucharistiu za kňazské povolania okolo baziliky a ukončená slávnostným požehnaním s eucharistiou.

     Nasledovala prestávka na obed a následne modlitba loretánskych litánií s modlitbou zasvätenia sa Panne Márií. Záver púte nám spríjemnilo vystúpenie Slovenskej národnej skupiny zo Šámšonház.

     Nakoniec sa veriaci pobrali domov naplnení božou prítomnosťou tohto pútnického miesta, dúfajúc že bude založená nová slovensko-maďarská tradícia tejto púte.

Fotogaléria z púte:

https://www.zonerama.com/jakubecweb/Album/3229104

Mátraverebély-Szentkút

SPIRITUALITA PÚTNICKÉHO MIESTA:

Pútnické miesto Szentkút už osem storočí nám pripomína skúsenosť, že sa tu nebo dotýka zeme, lebo v historickom čase - teda aj v súčasnosti - je možné okúsiť blízkosť Boha a jeho dobrotivosť. Toto miesto je preto brána nebies, kde sa nám dostáva to, čo sa vo Svätom písme tvrdí o poslednom súde: Pán Boh nám odpustí, živí a oslovuje nás: spoveď, svätá omša a kázeň. Toto posilňuje pútnika, aby sa odvrátil od svojich hriechov, aby objavil, že je súčasťou spoločenstva svätých, aby sa modlil za druhých, aby obnovil dôveru v Boha, v prípade potreby aby udal nový smer svojmu životu. A toto všetko je obklopené vrúcnou láskou cirkvi, svätých a Panny Márie.

PÚTNICKÁ TRADÍCIA:

     Podľa tradície prvý prameň v tejto oblasti vyvrel po stope kopyta koňa svätého Ladislava, neskôr nemý mladý pastier v 13. storočí objavil prameň, ktorý sa dnes nazýva svätou studňou, a nachádza sa pri opornom múre vonkajšieho priestoru. Len čo sa mladý pastier napil vody, rečové schopnosti sa mu vrátili. Toto zázračné uzdravenie veriaci prisudzovali Panne Márii. V dôsledku toho sa začali aj púte a výstavba prvého kostola obce Mátraverebély. Prvá zmienka o kostole je z roku 1210, v roku 1258 dostal odpustkové výsady, ktoré boli cirkvou neskôr viackrát potvrdené a rozšírené. Oproti dnešnej bazilike na začiatku 18. storočia stála kalvárska kaplnka, bazilika bola postavená v polovici storočia. Vtedy bola vytvorená aj zázračná socha, ku ktorej prichádzali pútnici, aby svoje prosby a vďakyvzdanie zverili do materskej lásky Panny Márie. Oblečenia zázračnej sochy, ktoré sa menia v súlade s liturgickými sviatkami, sú dielami súčasnými. V roku 1970 pápež Pavol VI. povýšil tento pútnický kostol na baziliku minor. V jaskyniach pri Szentkúte, na úbočí nad pútnickým kostolom žili od 13. storočia pustovníci. Členovia františkánskej rehole sa na pútnickom mieste definitívne usadili v roku 1849, v roku 1950 však boli diktatúrou deportovaní a na toto významné miesto uctievania Panny Márie sa mohli vrátiť až v roku 1989.

     Od roku 1990 sa postupne posilnila tradícia pešej púte. V súčasnosti na toto miesto prichádzajú procesiové skupiny pešo nielen z okolitých dedín, ale aj zo vzdialenosti niekoľko sto kilometrov. Z Karpatskej kotliny a z iných oblastí k nám prichádza ročne takmer dvestotisíc ľudí. Naše odpustkové miesto ako najvýznamnejšie rímskokatolícke pútnické miesto Maďarska vyhlásil kardinál - prímas Péter Erdó v roku 2006 v deň sviatku Nanebovzatia Panny Márie za národné pútnické miesto. V roku 2012 pútnické miesto sa stalo členom Rete Mariana, v roku 2016 bolo naše pútnické miesto afiliované bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Hlavná púť pútnického miesta Mátraverebély-Szentkút sa koná v najbližšiu nedeľu k sviatku Nanebovzatia Panny Márie. Vďaka pomoci vlády Maďarska došlo v rokoch 2013-2015 ku komplexnej obnove pútnického miesta, ktoré tak poskytuje príležitosť, aby sme prostredníctvom tichého zahĺbenia, duchovných cvičení, programov farských spoločenstiev, konferencií a iných podujatí mohli objaviť Božiu dobrotivosť.